Milí turisti, pri potulkách lesom je potrebné sledovať aj koruny stromov, či vám nehrozí niečo v tejto podobe – hore medzi stromami…
Ako sa zvykne hovoriť, náhoda je sviňa a v živote človeka sa občas stane, že práve, keď niečo najmenej očakáva, práve vtedy dôjde k nešťastiu, ktoré by v živote skutočne najmenej očakával.
Tým, že vďaka náhlemu otepleniu sa sneh v dolinách na východnom Slovensku rýchlo vytratil, tak košickí bežkári – poniektorí – sa chodievajú lyžovať v okolí lyžiarskeho strediska Jahodná. Sú tam skutočne dobrí ľudia, ktorí myslia aj na lyžiarov v bežeckom lyžovaní, a pripravujú a udržujú im bežeckú stopu. (Robia to so snežným skútrom, ktorý je na to špeciálne upravený – v závese ťahá za sebou špeciálne zariadenie, ktoré robí lyžiarsku bežeckú stopu. Spravili ju v blízkosti zjazdoviek – je to zhruba 500 metroví okruh, ktorý sa kľukatí medzi stromami – kde je ešte dostatok snehu. Svojimi približne 200 metrami ústi okruh k turistickému chodníku označenom žltou značkou – vedie južným smerom z Jahodnej cez Kamenný Hrb k Bankovú – a po tomto turistickom chodníku vedie trať až ku parkovisku.
Milí turisti, pri potulkách lesom je potrebné sledovať aj koruny stromov, či vám nehrozí niečo v tejto podobe – hore medzi stromami…
Minulý týždeň som si tam každý deň poobede zašiel na dve až 3 hodiny zabehať. No konkrétne včera podvečer som si hneď v prvom okruhu všimol v korune jedného stromu, ako na jeho tenkých vetvičkách uviazol hrubý suchý konár – zlomil sa buď náporom silnejšieho vetra, alebo tým, že už bol poriadne vysušený a zlomila ho jeho vlastná váha – no jeho najhrubšia časť – s priemerom 7- 8 cm – mierila presne do stredu bežeckej stopy. Konár visel vo výške cca. 3 metre nad zemou a pôsobil doslova ako nôž gilotíny.
Ako nôž gilotíny, visiaci priamo nad hlavou
Hrozilo, že ten konár sa z tých tenučkých vetvičiek mohol kedykoľvek zošuchnúť a spadnúť niekomu na hlavu. (Ako to už býva, väčšinou to v takých prípadoch dopadne tak, že takýto konár spadne práve vo chvíli, keď popod neho niekto prechádza). Živo si viem predstaviť, čo by taký suchý – takmer 5 metrov dlhý a min. 20 kg ťažký- konár spravil človeku, ak by mu z tej trojmetrovej výšky spadol priamo na hlavu. Tak som moje lyžovanie prerušil a zašiel som do lyžiarskej servisnej stanice a do požičovne lyží, aby som tamojších pracovníkov informoval o tom, že aká prekážka hrozí lyžiarom, ale aj peším turistom, ak budú prechádzať tým miestom kde je ten zavesený konár na tenkých vetvičkách stromu. Zároveň som sa ich spýtal, či mi vedia poradiť ako sa môžem skontaktovať s tým pánom, ktorý upravuje skútrom lyžiarsku bežeckú trať? (Oslovil som tam siedmich ľudí). Všetci mi povedali, že ho poznajú a dokonca majú na neho kontakt, že budú ho o tejto situácii informovať. No ich uistenie ma príliš neoslovilo… Preto som zašiel k môjmu zaparkovanému autu,
Ťažné lano niekedy poslúži aj na iný účel 🙂
vybral som si z neho ťažné lano, priviazal som naň ešte zopár šnúrok do topánok, aby bolo lano dostatočne dlhé – na prehodenie vetvičiek toho suchého konára… (šnúrky nosievam so sebou na túry, po životnej skúsenosti spred necelých dvoch rokov, napísal som o tom aj blog, ktorý takisto súvisí s bežeckým lyžovaním – nižšie dám naňho aj linck). Samotné ťažné lano je samo osebe dosť ťažké, takže podarilo sa mi ho prehodiť až na šiesty pokus. Keď sa mi lano podarilo prehodiť, tak som ten konár stiahol dole na zem. Totiž nerád by som si o niekoľko dní vypočul smutnú správu, že v rekreačnom stredisku – na Jahodnej – padajúci suchý konár zabil lyžiara prípadne turistu…
Možno niekomu poslúži ako palivo v kozube 🙂
Práve, keď som si už pripravoval lano k tomu, že ho prehodím cez vetvičky toho suchého konára, tak popri mne prechádzali dve mladé tínedžerky a jeden mladý tínedžer (baterkami si svietili na cestu), tak som ich upozornil, aby sa nezabudli pozerať nad svoje hlavy do korún stromov, že im môže hroziť úraz – zároveň som im ukázal ten suchý veľký konár, ktorý visel ako gilotína presne nad ich hlavami…
Tento prípad by zároveň mohol vyvrátiť známe porekadlo, ktoré hovorí, že: Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. V tomto konkrétnom prípade nešťastie chodilo v horách, bolo schované na strome a ľudia o ňom ani netušili, ako im môže ublížiť. – Väčšinou to býva tak, že ľudia sa skôr pozerajú pred seba na chodník a mnohých ani nenapadne, že občas je potrebné pozrieť sa aj do korún stromov, či na nich nečíha príliš veľké nebezpečenstvo!? (Fotografia je o varovaní tých ľudí, ktorí chodia na túry do lesov). Majte stále na pamäti, že nad vašimi hlavami môže číhať smrť v podobe suchých konárov visiacich na stromoch, pod ktorými práve prechádzate!
Tu je spomenutý linck spred necelých dvoch rokov: Open in new window
Keďže ma uistenie pracovníkov servisnej služby a požičovne lyží príliš neoslovilo, tak po odprataní toho stiahnutého suchého konára z turistického chodníka
Teraz už nebude nikoho ohrozovať
som sa vrátil opäť do požičovne lyží a tým, že som im príliš nedôveroval, že tomu pánovi zatelefonujú, tak som sa ich opýtal, či mu už telefonovali? Môj predpoklad sa naplnil, povedali mi, že mu ešte nevolali, ale že mu zavolajú ráno. Takže nakoniec som sa dobre rozhodol, že som ten konár z toho stromu stiahol na zem. Nedalo sa totiž vylúčiť, že v noci by mohol fúkať silnejší vietor a tým, že po tejto turistickej ceste chodievajú turisti aj v noci, tak nešťastie viselo na strome…
Ale, aby ste videli, že sa viem v živote aj zabaviť, vkladám sem vtip, ktorý som našiel včera večer na FB. (Možno pre niektorých z vás nebude žiadnym prekvapením lebo ste ho už niekde čítali, ale ja som to videl včera prvýkrát a musím povedať, že dobrú štvrťhodinu som sa z toho rehotal tak, že ani si nepamätám kedy naposledy som sa tak dobre pobavil, iba ak pri nejakej dobrej komédii.
Takže tu je sľúbený vtip:
