V sobotu 3. novembra som si všimol ako mladá zhruba 35 ročná mamička prišla k brehu vodnej nádrže na Bukovci so svojimi dvoma malými deťmi, (dievčatko mohlo mať asi 5 a chlapec asi 7 rokov), vyzliekla sa do plaviek a išla si zaplávať. Už samotný fakt, že voda začiatkom novembra nie je najvhodnejšia na plávanie, (ak do toho nerátam otužilcov), tak už to je samo osebe takmer samovraždou (hoci nevylučujem tú možnosť, že aj ona je otužilkyňa), ale vliezť do „studenej vody“ a ísť si na polhodinu zaplávať – a pri tom nechať svoje malé školopovinné deti sedieť po celý čas na brehu vodnej nádrže,- tak toto je už naozaj choré. Nepoviem, ak by tam v blízkosti tých deti bol ešte niekto, hoc aj cudzí človek, ale skadiaľ mala tá mladá mamička istotu, že sa jej nič nemôže stať?! Ani si nechcem predstaviť, čo by tie jej deti robili, ak by sa im mamička nevrátila – proste by sa utopila.
Od miesta, (kde nechala svoje deti) som bol vzdialený cca. 300 metrov, takže sám by som do takej vody na začiatku novembra vošiel max. po kolena, ale ak by sa nedajbože topila, tak by som za ňou samozrejme skočil, aby som ju zachránil…
Akoby nestačilo, že ľudstvo sa bláznivo správa, ešte aj počasie sa v posledných rokoch načisto zbláznilo, v lete máme zimu a v zime leto. Dlho by som sa musel prehrabávať v pamäti, aby som našiel rok v ktorom boli novembrové dni také teple ako teraz. Skôr to bolo tak, že som si už chystal bežky na túry a na neďalekých kopcoch v okolí Košíc sa dalo už aj lyžovať. Ale tým, že počas takého krásneho počasia by som nedokázal obsedieť, tak v rámci cykloturistiky takmer denne chodievam aj k spomenutej priehrade. Posedím si, pozorujem divé kačky a ryby ako si plávajú na vodnej hladine
a zároveň si všímam aj náhodných ľudí, ktorí sa tam prichádzajú nadýchať čerstvého vzduchu. Niektorí si tam chodia ešte aj teraz zaplávať. Mimochodom: tú mladú mamičku som si pre istotu nenafotil, lebo nie je vylúčené, že ak by si môj blog pozrela, prípadne niekto z jej rodiny alebo nejaký známy, tak by na mňa mohla podať sťažnosť – a hlavne, ak by som dal sem aj také fotografie, keď bola úplne nahá, potom keď vyšla z vody, tak možno sa domnievala, že okrem jej deti nikto iný nablízku nie je, vyzliekla sa s plaviek a začala sa utierať uterákom. (No a figúru mala naozaj perfektnú, takže hlavne muži by sa mali načo pozerať).
Nepodceňujme vodu, pred dvomi rokmi som bol svedkom toho ako sa iba pár metrov od brehu utopil asi 60 ročný muž v košickom jazere vedľa sídliska Nad jazerom. Bolo nádherné letné počasie a on sa rozhodol preplávať z jedného brehu na druhý, ale už nedoplával… (hasičom trvalo asi polhodiny, kým ho našli a vytiahli na breh).
V nedeľu 4. novembra som sa tam vybral opäť na bicykli, keď som sa blížil k priehrade, tak už z diaľky som zbadal skupinu siedmich mladých ľudí vo vode. Od brehu boli vzdialení asi 10 metrov,
ale neplávali iba čupeli vo vode a navzájom sa o všeličom bavili, aby im rýchlejšie plynul čas. Proste sa otužovali.
Poprosil som ich, či si ich môžem zvečniť fotoaparátom – lebo na tej vodnej nádrži som v novembri také niečo ešte nikdy nevidel. Samozrejme súhlasili, aby som si ich odfotil, dokonca som im aj porozprával to, kvôli čomu to robím a spomenul som im tú sobotňajšiu príhodu s tou mladou mamičkou a jej malými deťmi,- niektorí z nich sa vyjadrili, že to je normálne -, ale bolo na nich badať, že pravdepodobne tú dotyčnú mamičku poznajú a nie je vylúčené, že sa takto chodia otužovať spoločne, avšak je veľký rozdiel, ak je vo vode skupina ľudí, – a ak vo vodnej nádrži pláva mamička iba sama – a ďaleko od brehu – a svoje malé deti po celú dobu nechá na brehu samé…
Miesto na malej hrádzi, kde som sa zdržiaval
Takto, ako tá neznáma pani na brehu – zabalená v uteráku v nedeľu, tak na tom istom mieste bola aj tá mamička s tými svojimi deťmi deň predtým…
Ale niektorí ľudia sa vedia zabávať pri vode aj takto. V lete by na tomto mieste oheň určite nezaložili, lebo voda siaha takmer až k trávniku. 🙂
Ale aj včera som sa presvedčil, že medzi nami ešte stále žijú nezodpovední ľudia. Keď som sa blížil bicyklom k obci Baška, tak zhruba 150 metrov pred ňou som zbadal na okraji cesty vyhodený dymiaci ohorok cigarety – vyhodil ho idiot z niektorého auta -, ktoré ma tam predbiehali. Stačilo, aby ten ohorok hodil o 30 centimetrov ďalej rovno do suchého lístia a zapálil by celý les. Zišiel som z bicykla a uhasil ho. Nedá sa vylúčiť, že auta, ktoré by išli za mnou, tak niektoré z nich by ten horiaci ohorok mohlo svojim závanom odfúknuť až do toho suchého lístia…