Ukrajinci, ktorí nesúhlasili s okupáciou Československa. . .

4. novembra 2018, kormidlo, Archívy KGB

…tých trestali. Aspoň k niečomu sú dobré archívy bývalého režimu. I keď hneď v úvode treba povedať, že veľa dokumentov, ktoré na Ukrajine odtajnili, tak v Rusku sú ešte stále štátnym tajomstvom.  

Pred tromi rokmi na UA prijali zákon, ktorý umožňuje vstup do archívov KGB, ukrýva mnoho tajomstiev. Štáb z Redakcie národnostného vysielania Slovenskej televízie RTVS sa tam dostal a jeho redaktori poskytli médiám niekoľko informácii.

Okrem nich prišli do Kyjeva aj novinári z Poľska a z Česka. Stretnutie podporil Medzinárodný Vyšehradsky fond, v opačnom prípade by organizátori nemali prostriedky, aby sa tam mohli zúčastniť.

V archívnych dokumentoch sa hovorí o Ukrajincoch, ktorí v 47 roku odišli dobrovoľne zo Slovenska na Ukrajinu. Bolo ich zhruba 12-tisíc, väčšinu tvorili Rusíni. Po zmene režimu už nemali možnosť vrátiť sa späť, lebo sa stali občanmi Sovietskeho zväzu. Iba niektorým sa to podarilo až v 60. rokoch a jedným z nich bol aj Michal Šmigeľ. Dnes je dekanom na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a preto, že tie časy zažil, tak sa tejto téme venuje. (Práve on redaktorom sprostredkoval pozvanie na toto podujatie).

 Zdroj: Open in new window  – uvádza, že: „V roku 2015 na Ukrajine prijali zákon o prístupe k archívom represívnych orgánov totalitného komunistického režimu. Navrhovatelia zákona vychádzali zo skúseností Slovenska, Česka i Poľska.“- A tak

Ukrajinské archívy KGB, „sú prvé v bývalých krajinách Sovietského zväzu, ktoré sú úplne sprístupnené. Sú to dokumenty o prenasledovaní nevinných ľudí a ide o milióny strán.“

My, skôr narodení, vieme, že bývalý režim – tých svinstiev – na nevinných ľuďoch napáchal nespočetné množstvo, ale patrí mu ku cti aspoň to, že o týchto skutkoch viedol a zachoval archív. Avšak pochybujem o tom, že to isté sa dá, alebo bude dať povedať aj o našej terajšej Slovenskej informačnej službe (SIS), prípadne Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Lebo tie naše organizácie, ak aj budú archivovať udalosti, ktoré sa u nás po 89tom roku odohrávali, tak neverím, že v tých veľkých kauzách budú figurovať aj mená tých, ktorí ich spáchali, skôr to budú také perličky, že kde a kedy chytili nejakých malých dílerov drog a pašerákov cigariet z Ukrajiny. A ak sa aj nejakých vážnejších prípadov nejako dotknú, tak to budú väčšinou iba polopravdy alebo konšpirácie.