Komu sa mám poďakovať?!
Je to zvrátené, čo sa deje na školách. Rodičia nedajú dopustiť žiadnu kritiku na ich deti! Prípady, aké sa stávajú na školách sú jasným dôkazom toho, že morálka ide bokom. V nejednom prípade, ak si pani učiteľka dovolila napísať žiačke/ovi poznámku ako odkaz rodičom, že ich dieťa sa v škole správalo arogantne a dokonca napadlo spolužiaka/čku…
Rodič miesto toho, aby svojmu dieťaťu vysvetlil, že jeho konanie nebolo správne, tak v ďalší deň navštívi pani učiteľku, a rozzúrený ako býk – v španielskej koride – chrlí na ňu nadávky ako si vôbec dovolila skritizovať jeho dieťa?! Dokonca aj pred náhodnými svedkami ju facka a trhá jej vlasy. Česť výnimkám.
Uvediem konkrétne prípady: „Učiteľka skončila po 2 rokoch so školstvom: Pre rodičov má drsný, no jasný odkaz“ – Všetko je postavené na hlavu. Žiaci medzi sebou obdivujú grázlov a potom sa to žiaľ odráža aj na výchove…
Spomínam si ako to bolo za našich čias, keď sme navštevovali základnú školu, rodičia boli na strane učiteľa a svoje dieťa si zastal len málokto, keď dieťa donieslo domov zlé známky, bolo pokarhané. Dnes karhajú učiteľov.
Vynadať učiteľovi za zlý prospech svojho rozmaznaného dieťaťa je dnes, žiaľ, bežná vec. Česť výnimkám. Zdroj: https://www.dobrenoviny.sk/c/129081/odkaz-
Druhý prípad: „Tak debilní rodičia ako teraz tu ešte neboli“ – „môžem vám povedať, že takých debilných rodičov, ako sú v dnešnej dobe, som ešte nezažila.“
Problém sú rodičia: Niektorí žiadajú, aby sme deti, ktoré zaspia budili a nedovolili im spať (je to normálne?) Dôvod: kto s ním potom doma vydrží? Iní zasa, že ich deti máme donútiť spať, pritom sú to deti, ktoré nespávajú. Zdroj: https://babetko.rodinka.sk/skolkari/
Včera poobede som si šiel trochu zajazdiť na bicykli, zhruba 350 metrov pred obcou Kostoľany n/Hornádom – smerom na Družstevnú n/H – som v ľavotočivej zákrute zbadal usmrtenú mladú líšku – (na krajnici cesty).
Jej mama musela spohodlnieť pri jej výchove, nevenovala jej viac času, aby ju upozornila, že trepať sa na cestu po ktorej premáva veľa áut – je príliš nebezpečné lebo niektorí vodiči sú bezohľadní, takže ak im skríži cestu, príde o život.
Komu sa mám poďakovať?!
Nedalo mi, nechať ju tam rozpučenú na krajnici cesty, tak som ju chytil za chvost (vlhčenou handričkou) a odhodil som ju z cesty na lúku,
nechcel som, aby jej zohavené telo – roztrhali ďalší prichádzajúci vodiči – na franforce. Jednak by si mohli krvou pošpiniť podvozky vozidiel a aj tá cesta by tam nemusela byť potom stopercentne bezpečná, – ak by sa po nej povaľovali kúsky líščieho mäsa.