Dá sa povedať, že som bol jedným z prvých ľudí, ktorí sme zostali v nemom úžase a nechápali sme čo sa deje, keď popri nás už od skorého rána tiahli dlhé kolóny sovietskych tankov, obrnených vozidiel a takmer všetkého, čo vtedajšia armáda vlastnila. (Mal som vtedy 16 rokov).
Bol krásny slnečný deň, presne ako ten dnešný a tak ako každé ráno počas pracovných dní sme už ráno o 5:30 chodili v trojstupe z internátu k dielňam poľnohospodárskeho učilišťa – takmer na druhý koniec mesta Sobrance. (3,5 km).
Až v dielni sme sa od našich majstrov odborného výcviku dozvedeli čo sa deje. (Majstri nechceli robiť paniku – hovorili iba medzi sebou, že z toho môže vypuknúť vojna). Samozrejme niektorí z nás učňov sme to zachytili a viac nám už nebolo treba, takmer všetci učni sme vybehli z dielne k plotu strediska, ktorý bol vzdialený od cesty – po ktorej išla vojenská kolóna – necelé štyri metre. Na jabloniach pri plote práve dozrievali jablka – v zlosti sme ich trhali a začali sme nimi bombardovať našich okupantov. Niektorí z nich to schytali aj do hláv, ale väčšina z nich tie jablka chytali lebo sa domnievali, že im ich hádžeme ako dar a že ich s radosťou vítame. Musím povedať, že sme mali veľké šťastie lebo vtedy boli iba sedem kilometrov – za ukrajinskou hranicou – na našom území. (Ak by ich „vítali“ Sobrančania podobne ako to robili mnohí občania v ďalších slovenských mestách, tak nepochybujem o tom, že niektorý z tých vojakov – do ktorých sme tie jablka hádzali – tak by na nás spustil dávku zo samopalu).
V minulosti, ale hlavne teraz po 50 rokoch je dosť Slovákov, ktorí tvrdia, že vtedajšia Vláda spravila dobre, že pozvala sovietske vojska lebo: „Tak dobre sa Slováci nikdy nemali ako za socializmu!“ – Diskutérovi, ktorý to napísal som napísal nasledujúci príspevok: Hovoríš za seba? Lebo ja som sa nemal dobre ani za socializmu a nemám sa ani teraz.
Vina je v nás všetkých lebo za socializmu sme nemohli povedať pravdu kvôli sovietskej diktatúre. Teraz po 89tom roku, keď sme už konečne mohli ukázať tým, čo si to zaslúžili – kam patria – čiže do basy!!! Tak miesto toho sme ich nechali prezliecť si stranícke trička. Tí sú teraz milionári, poniektorí aj miliardári a nám ostatným sa vyškierajú, akí sme boli sprostí, že sme sa držali Havlovho hesla, „že my nie sme takí, ako boli komunisti, ktorí mnohých nevinných ľudí zatvárali, mučili a vraždili.“