Austrálsky vedec (†104) podstúpil asistovanú samovraždu

23. mája 2018, kormidlo, Eutanázia

Iba ľudia, ktorí videli – v mukách – zomierať svojich rodinných príslušníkov – dokážu pochopiť rozhodnutie tohto staručkého vedca.

Zomrel 10. Mája o 12:30 vo švajčiarskom meste Bazilej pri asistovanej samovražde. Pri plnom psychickom zdraví si sám vpravil do žily smrtiaci liek Nembutal. Svojím rozhodnutím chcel prispieť k zmene názoru na eutanáziu – v Austrálii je asistovaná samovražda nezákonná. (Jeho posledné slová pred smrťou boli: „Na čo čakáme?“)

Dopoludnie prežil v záhradách bazilejskej univerzity. Už skôr povedal, že žiadny z jeho blízkych sa nepokúšal odradiť ho od rozhodnutia – ukončiť dobrovoľne svoj život. Prehlásil: „Nechcem už ďalej žiť. Strácam zrak i sluch.“ – zároveň vyjadril nádej, že jeho krok prispeje k zmene prístupu k eutanázii, predovšetkým v jeho austrálskej vlasti.

„Na Slovensku a v Česku sa eutanázia trestá ako vražda, asistovaná samovražda je trestná pre asistujúceho ako účasť na samovražde.“

Zdroj: http://www.topky.sk/cl/11/1708937/podstupil-asistovanu-samovrazdu

Dvakrát som mal tú „česť“ – byť osobne pri lôžku zomierajúceho pacienta na – hádam – najzákernejšiu chorobu, akú dnes ľudstvo zažíva – rakovina.

Prvý prípad: bolo to v roku 2000 – môj švagor – zhodou okolnosti niekoľko rokov pracoval v jáchymovských uránových baniach – také muky, aké on vyše 6 mesiacov prežíval, tak také neprajem ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi – hoci aspoň zatiaľ žiadneho nepoznám.

O sedem rokov neskôr som iba 2 dni – pred jeho posledným vydýchnutím – navštívil môjho najlepšieho kamaráta a zároveň priateľa na smrteľnom lôžku jeho vlastného bytu. Podobne ako môj švagor – aj on niekoľko mesiacov prežíval obrovské muky. Bola to doslova „krížová cesta“. Hovoril som s nim pomerne krátko, už ani nevládal rozprávať, ale pamätám si ako keby to bolo dnes, čo mi povedal: „Laco, ak by bola u nás možnosť eutanázie, tak neváham ani minútu.“ Celý svoj život – až do odchodu na zaslúžili dôchodok – pracoval vo VSŽ neskôr U.S.Steel na najhnusnejšej prevádzke závodu Koksovňa ako údržbár – podľa regionálneho hygienika všetky práce na koksovni sú rizikové, pretože sa tu zamestnanci vystavujú vplyvu rakovinotvorných látok. (O karcinogénoch, ktoré tam rozkladajú ľudí zaživa, sa už hádam nemusím ani viac zmieňovať.)

P.S.

Ak by u nás bola povolená eutanázia, tak rušňovodiči by nemuseli navštevovať cvokárov…