Vo väčšine obyvateľov pohľad na žobrákov, (najmä na invalidnom vozíku) vzbudzuje ľútosť a súcit, a iba niektorí ľudia dokážu odolať pokušeniu, aby takého človeka obdarili aspoň hŕstkou centíkov. Lenže toto veľmi dobre vedia aj zlodeji a hlavne takí, ktorí sa chcú bezprácne nabaliť. A taký prípad je aj v Košiciach, vozičkára pritlačia pred obchod, aby tam žobral a ten im počas dňa vyžobre aj 200 eur. Potom im už len stačí poňho večer prísť a inkasovať. (Takýmto spôsobom si cez prázdniny privyrábali aj deti z Lunika IX.)
Napriek tomu, že média upozorňujú ľudí aby nenaleteli podvodníkom, tak stále sa nájdu takí, ktorí im naletia, sám som bol x- krát svedkom toho, ako staršie ženy, ale aj muži ponúkali žobrákom jedlo a tí im otvorene povedali, že chcú peniaze a potom sa nám často naskytá pohľad na bezdomovcov ako sa v skupinkách nalievajú lacným čučom a potom ožratí prespávajú kde to na nich príde. (Najhoršie je to s nimi v zime, lebo takto zamrznú, ale sami otvorene priznávajú, že do zariadení, ktoré im mestá ponúkajú /aby tam boli aspoň počas zimy/ nechcú ísť. Príčina je samozrejme všetkým jasná, tam alkohol nesmú.)
Čo je však najviac zarážajúce, že ľudia, ktorí takýmto ľuďom prispievajú svojim milodarom, zároveň tak podporujú ich drogovú závislosť, tá spočíva na toluéne a z toho svojho „zárobku“ časť peňazí pravidelne dávajú na fet. (Počas mojich prechádzok mestom, alebo v parkoch stretávam zopár týchto exemplárov s mikroténovými vrecúškami, takto si nosia a čuchajú z nich ten svoj vzácny fet, potom ich neraz počujem, ako sami so sebou rozprávajú úplne z cesty, lebo im ten toluén zatemňuje mozog). Mestský magistrát odhaduje počty bezdomovcov na území mesta na 500 až 700.)