A v tomto obore nás asi nikdy nikto nepredbehne. Myslím si, že v žiadnej inej krajine to nefunguje tak ako na Slovensku, že najvyššie orgány najprv nechajú nejakú osobu uniesť alebo nejakej vplyvnej osobe nechajú rozkradnúť štátny majetok za milióny (niekedy sa to pohybuje až v miliardách) a až po uplynutí 20-tich rokov kompetentné úrady sa tým začnú zaoberať, čiže vtedy, keď tie prípady sú už dávno premlčané a vinníci sa celému Slovensku rehlia do oči lebo sú si vedomí toho, že sa im už nič nemôže stať.
Jedným z takýchto prípadov je aj únos exprezidentovho syna Michala Kováča ml. Teraz po vyše 20-tich rokoch sa nechal počuť bývalý príslušník SIS Ľuboš Kosík a tvrdí, že zavlečenie Michala Kováča ml. (do Rakúska) riadil Ivan Lexa priamo zo svojej kancelárie. (Kosík je momentálne vo väzení v africkom Mali a tvrdí, že všetko bolo riadené Lexom, ten vedel o každom kroku príslušníkov SIS počas únosu). Neodpustím si poznámku: A kde bol ten Kosík min. pred 10 rokmi, resp. čo mu bránilo, aby s tým vyrukoval oveľa skôr aby sa to ešte dalo vyšetriť a aby vinníci boli právoplatne odsúdení, čiže potrestaní??! Ešte vlani v decembri denník Pravda informoval, že v prípade zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny sa súdne pojednávanie tak skoro nezačne a termín otvorenia procesu nepoznajú ani na Okresnom súde Bratislava III. (Ten má v tejto veci konať). Spis má okolo 20-tisíc strán a ešte stále ho študuje nielen sudca, ale aj advokát Marek Para, ktorý zastupuje obžalovaného Ivana Lexu. Okrem Lexu je obžalovaných ďalších dvanásť ľudí a medzi nimi sú aj bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorí sa údajne mali tiež podieľať na únose. (Advokát dokonca naznačil aj takú možnosť, že pojednávanie sa vôbec nezačne.)
S policajnými vyšetrovateľmi mám vlastnú skúsenosť, keď pred štyrmi rokmi mne a môjmu susedovi zlodeji odcudzili horské bicykle z uzamknutej pivnice. Keď sme boli ohlásiť krádež bicyklov na polícii, tak obaja sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť akým idiotským spôsobom prebieha takéto vyšetrovanie. Nám to pripadalo tak, že čím viac papierov vyšetrujúci policajt zapíše, tým bude za túto prácu lepšie ohodnotení, lebo na polícii sme počas vyšetrovania sedeli takmer dve hodiny a tá zápisnica mala tri strany. Najviac zarážajúce a do oči bijúce bolo to, že viaceré texty sa iba opakovali, ale v trochu zmenenej forme. Takže skutočne sa už vôbec nečudujem tomu, keď pri zavlečení Michala Kováča ml. sa zapísalo okolo 20-tisíc strán, aj toto iba dokazuje to, čo som napísal vyššie, čím viac strán napísaných, tým viac sa súdy naťahujú s časom a obžalovaní si mädlia ruky, že nakoniec ešte budú môcť vyžiadať odškodné za ujmu na cti…