Chápem, že armády vo svete už majú modernú a vyspelú techniku, ale podozrievať Rusov z toho, že svojimi ponorkami sa čoraz častejšie pohybujú v blízkosti dôležitých dátových káblov v severnom Atlantiku, že ich cieľom je „napichnúť sa“ na káblové spojenia medzi Európou a Severnou Amerikou, myslím si, že toto už je príliš silná káva.
Samozrejme, ak by k takému prerušeniu internetových a ďalších komunikačných služieb došlo, tak Moskva by tým mohla získať cenné informácie o medzinárodných dátových tokoch a malo by to obrovský dopad na globálnu ekonomiku. Ale nedá mi, aby som sa nespýtal či je možné „napichnúť sa“ tak, aby si to druhá strana vôbec všimla?!
NATO je z eskalácie ruských ponoriek znepokojené až do takej miery, že plánuje opätovne zriadiť veliteľské stanovište pre severný Atlantik, (ktoré bolo zrušené po konci studenej vojny.)
Dokázal by som pochopiť argument, že lepšie je niečomu predísť, ako čakať kým sa niečo také stane, ale ak sa nad tým vážnejšie zamyslím, tak mi nedá, aby som tu nespomenul udalosť pri ktorej úplne zbytočne zahynulo niekoľko stotisíc nevinných ľudí, len preto, že Saddáma Husajna podozrievali z toho, že vyrábal chemické zbrane.
Myslím si, že bežného človeka v danom prípade nemôže napadnúť nič iné, ako to, že obe veľmoci sa iba navzájom provokujú – a jednej aj druhej strane až príliš chýba celosvetová vojna, obe strany by chceli vládnuť svetu. (Dvaja kohúti nedokážu žiť na jednom hnojisku.)