Bolo práve poludnie…
Po pár dňoch škaredšieho počasia, sa dnes, od samého rána obloha rozjasnila do nádherného slnečného dňa. Samozrejme nemohol som tomu odolať, aby som také počasie nevyužil na cyklotúru po mojej obľúbenej trase z KVP na Jahodnú a späť.
Bolo práve poludnie…
Lenže až keď som začal stúpať z Bankova smerom k Kamennému vrchu, tak som si až vtedy začal uvedomovať, že čím budem vyššie stúpať, tak o to viac ma les bude vítať pokrytý nádhernou snehovou perinou.
A to som prešiel možno tri kilometre…
Skutočne, človeku sa ani veriť nechce, že prejde sotva 2-3 kilometre do kopca a v prevýšení možno 200 m.n.m je zrazu taká snehová pokrývka.
Od tohto stanovištia smerom k Jahodnej „každým metrom“ bolo snehu viac a hneď som si pomyslel na naše vnučky, akú radosť by mali z toho snehu, keď dolu v meste po ňom nebolo ani chýru.
A tu, už som začínal ľutovať, že som si so sebou nezobral bežky. 🙂
Keď som bol pred Jahodnou zhruba štyri kilometre, tak som si hovoril, že zjazdovka na Jahodnej už bude celá biela, ale, že bude pokrytá umelým snehom (keďže v noci mrzlo, tak sa dalo predpokladať, že majiteľ rekreačného strediska túto príležitosť využije k tomu, aby tam začal používať svoje vrtuľové delá.
Tu v nadmorskej výške cca 530 metrov už lyžiari mohli ľutovať, že sa sem nevybrali s lyžami…
Ale príroda sa k nemu zachovalo štedro, pokryla zjazdovku toľkým snehom, že prví nedočkavci by sa už na nej mohli aj lyžovať. (To „aj“ píšem preto, že na sánkovanie by tento sneh bohato stačil.)
Nie je to tak dávno, že v taký čas ešte ani na Jahodnej snehu nebolo 🙂
Tu som už (naozaj namiesto bicykla) mal mať radšej bežky.
Ak takéto počasie vydrží aj naďalej, tak verím, že cez víkend sa sem už vyberiem na bežeckých lyžiach. 🙂