Určite nebudem jediným Slovákom, čo si takmer denne kladie otázku, kto je autorom pravého háku, ktorý uštedril slovenskému zdravotníctvu?! No ak to nazvem pravým menom, tak skôr by to bol úder pod pás slovenským nemocniciam. A komu je potrebné pripísať body za zdrvujúcu porážku zdravotníctva, a kto vlastne dal zničujúci úder slovenským nemocniciam, že ich poslal na zem, čiže na samé dno?! Myslím si, že odpoveď ľahko nájdete v nasledujúcich vetách: Mnohí ľudia, (hlavne v poslednom období) sa skôr priklonia k podvodníkom a najmä takým, ktorí majú krásnu výslovnosť a slovnú zásobu (tou dokážu krásne manipulovať s davom). Avšak občania už nevidia resp. nechcú vidieť to, že väčšinou takí ľudia pre spoločnosť nehnú ani prstom, práve naopak svojou manipuláciou s davom vyťažia vo svoj vlastný prospech maximum toho, čo sa len vyťažiť dá. 🙁 A práve preto tu máme nemocnice s plesnivými stenami, prefukujúcimi oknami a bez toaletného papiera!)
Priznám sa, že nenávidím siahodlhé a nikam nevedúce rozhovory niektorých slovenských politikov, ale ako náhle zbadám niekde siahodlhý rozhovor skutočného a fundovaného odborníka k danej téme, tak takýto rozhovor si veľmi rád prečítam, resp. vypočujem, aj keby bol neviem aký dlhý.
Mojim dnešným zámerom nie je to, aby môj blog vyznel tak, že tu chcem presadiť iba svoj názor, k tejto téme som si zobral slova odborníka Marcela Klimka, ktorý: „vyštudoval ekonómiu, pôsobil v banke, aj na ministerstve vnútra. Aktuálne sa venuje ekonomickému poradenstvu a popri tom od decembra (2016) sedí v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zdravotníctvo ho zaujíma z titulu funkcie, ale aj ako bežného človeka. Nedávno mu vyšla kniha: Chorobopis a liečba slovenského zdravotníctva.“ Jeho knihou sa tiahne slovné spojenie – „koalícia neschopných, alebo schopných všetkého. Od začiatku tohto storočia hýbeme zdravotníctvom zlým smerom. Robíme z neho zdravotníctvo pre bohatých.“
No v rozhovore, ktorý viedol s redaktorom (Aktuality) najviac ma zaujal tento výrok: Slovenské zdravotníctvo bude len pre bohatých – a to, čo sa deje v našom zdravotníctve hlavne v poslednom období, tak snáď už ani niet občana so zdravím sedliackym rozumom, ktorý by tvrdil opak toho, čo je v titulku uvedené.
V zdravotníctve sa nenápadne derie do popredia najhorší americko – ruský model a podľa neho, (ak to politici neustriehnu), tak zdravie a zdravotníctvo na Slovensku bude naozaj dostupné iba pre solventných a bohatých ľudí.
„V Amerike je zdravotníctvo luxusným tovarom, ide naň obrovský objem zdrojov (cca 16% HDP, priemer v OECD je 9%), no dosahuje na európske pomery iba priemerný výsledok. Je to spôsobené tým, že zdravotníctvo v Amerike sa riadi voľným trhom.“
Marcel Klimek si myslí, že je najvyšší čas vrátiť sa k zdravotníctvu ako k verejnej službe na základe solidarity v rámci verejného zdravotného poistenia. (A to isté si myslím aj ja, a k tomu už len dodávam, že toto by bolo aj spravodlivým riešením.). K tomu ešte dodáva: „My sme dnes v rámci V4 najhorší. Dávame najviac peňazí na zdravotníctvo a ponúkame najhoršie výsledky. Dnes napríklad bežná Slovenka má v rámci Európy najhoršiu šancu na dožitie v zdraví. Výhľad je 54,6 roka, čo je najmenej v celej Európe. Máme dvojnásobne vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť, ako je priemer Európskej únie, menšia je ešte aj v Česku.“
Prapôvod problému je, že zdravotníctvo funguje, keď sa štát stará. „Neustále vylepšuje opravuje, usmerňuje, reguluje. Ale náš štát sa nestará, legislatívne má všetky nástroje, problém je ale vo výkone. Ministerstvo dlhodobo zlyháva vo svojich úlohách, najmä v úlohe regulátora zdravotníctva, ako aj v správe štátnych nemocníc.“
Bohužiaľ, ale ministri zdravotníctva a zodpovední ľudia boli neschopní, resp. schopní boli, ale nemali vôľu v tejto oblasti niečo spraviť. No pre pacienta je to v zásade jedno, pacient vidí, že zdravotníctvo nefunguje tak, ako by fungovať malo!
„Viac ako desať rokov je pri moci Smer na čele s Robertom Ficom. Všetky tri jeho vlády nesú svoju zodpovednosť. Nikto totiž doteraz nezakázal nadmerný zisk zdravotným poisťovniam alebo nezmenil bodovník.“
Privátny sektor vytláča štátny sektor a bohatne na zdravotníctve. Dnes máme v zdravotníctve spoločnosti, ktoré majú 50 a viac percentné marže, ktoré majú návratnosť kapitálu 50 % ročne. A potom tu: máme nemocnice s plesnivými stenami, prefukujúcimi oknami, a bez toaletného papiera.
My dnes máme v zdravotníctve: „najväčšie tajomstvo slovenského zdravotníctva – bodovník, respektíve cenník výkonov z roku 2005. Preto je dnes CT a MR jedno z najziskovejších odvetví zdravotníctva, lebo funguje na tomto cenníku. Ak niekto dnes nadmerne či superrýchlo a neprimerane bohatne na zdravotníctve, deje sa tak len s „požehnaním“ ministerstva zdravotníctva resp. štátu.“
„Zdravotníctvo ale žije ešte v 90- tých rokoch. 40 percent z TOP 40 najväčších firiem v zdravotníctve sú veľkoobchodníci. Sú hráči, najmä v obchode so špeciálnym zdravotníckym materiálom, ktorí majú 40 až 50 % marže len za to, že nejaký tovar zo západnej Európy dovezú a vyskladnia ho prijímateľovi. To je nonsens.“
Uviedol som tu iba zopár citovaných návrhov a výrokov z veľkého zoznamu tých, ktoré by podľa mňa svojim dlhým obsahom čitateľa skôr odrádzali aby si to celé až do konca prečítal, ale dávam sem zdroj – a tí z vás, ktorých táto téma oslovila, si po kliknutí budú môcť prečítať podstatne viac zaujímavých informácii:
https://www.aktuality.sk/clanok/520967/slovenske-zdravotnictvo- len-pre-bohatych-rozhovor/
Ale na záver ako bonus som sem vybral ešte aj toto: „Dlhodobo som sa snažil identifikovať čo sú najväčšie problémy, a tieto som spísal do desatora. V prípade týchto desiatich opatrení vidím minimálny posun. Nevidím vyriešený zákaz zisku zdravotných poisťovní, bodovník výkonov, prístup k poistnému bonusu, či platy sestričiek. Od roku 2000 nám klesol počet sestričiek na Slovensku o štvrtinu. Ešte väčší problém je štruktúra sestričiek, kde tretina z nich je starších ako 50 rokov.“
„Môžu mať niektoré firmy skutočne taký veľký vplyv na zdravotníctvo, že si vylobujú, aby stav zostal taký aký im vyhovuje? Zjavne áno, prečo inak ministerstvo nezmenilo celých 12 rokov bodovník? V Nemecku ho menia každý štvrťrok. Niekedy sa zjednodušene hovorí, že Zajac sprivatizoval najziskovejšie časti. Ja si myslím že to tak nebolo. Pred 12- timi rokmi neboli CT a MR tak ziskové, pretože v tom čase boli prístoje naozaj drahé a ceny výkonov zodpovedali bodovníku. Akurát, že za tých 12 rokov sa technológia posunula, zlacnela a bodovník mal ísť dole. A tým, že niekto nekonal, pomáhal súkromníkom, aby si zvyšovali zisky.“
„Prečo by ministerstvo, ktoré je zriaďovateľom veľkých nemocníc, pravidlá nadstavilo tak, aby zárobok mali podnikatelia so špeciálnym materiálom, CT a MR vyšetreniami a nechávalo v strate svoje nemocnice, ktoré musí potom oddlžovať? To je otázka, aký záujem sleduje ministerstvo, či verejný, alebo súkromný. Bol som veľmi sklamaný z posledných dvoch káuz na ministerstve zdravotníctva. Jednou z nich boli eurofondy, ktoré otvoril predseda lekárskeho odborového zruženia“ (Peter Visolajský,pozn. red).
„Neviem si predstaviť, že súkromník by vypísal eurofondovú výzvu tak, aby sa jeho nemocnice nemohli zúčastniť. To je jednoducho nepredstaviteľné. My máme plesnivé, kolabujúce desiatky štátnych nemocníc a uchádzať sa môžu len štyri z nich. Mimo toho, pôjdu všetky eurofondy v prvej vlne súkromným nemocniciam, ktoré sú preukázateľne v lepšom stave. Je to chyba ministerstva a štátu, ak nedokáže nemocnice dostať do stavu, aby sa mohli uchádzať o eurofondy.“