Snímka je urobená krátko po vjazde do lesa nad KVP.
Aj keď poniektorým „ľuďom“ (hlavne z teroristických organizácii) pravé taký spôsob (osamelý vlk) až príliš vyhovuje, (niektorým už iba vyhovoval), lebo tí druhí menovaní už stihli pripraviť o život niekoľko desiatok nevinných ľudí, vrátane seba samých, napr. odpálením výbušnín, pripevnených na vlastnom tele, prípadne vrazením do chodcov s nejakou väčšou dodávkou. 🙁
Tým, že veľmi rád chodievam do prírody, či už na pešie túry, cyklotúri, (a v zime na bežkách), tak predvčerom (4.11.2017) som sa po nejakom čase znovu vrhol na cykloturistiku, ale tým, že som z domu vyrazil až po 13tej hodine, tak pre krátkosť času som si zvolil iba klasickú, (no moju najobľúbenejšiu) trasu z KVP na Jahodnú a späť (cca 20 km). Nie, žeby som takmer 3 mesiace zaháľal, ale mesiace september a október – sú dalo by sa povedať, také prechodové z leta na zimu, čiže sme počas nich náchylní na nepríjemné choroby, ktorými sú napr. rôzne prechladnutia, angína, nádcha, ale aj chrípka, no a týmto chorobám sa žiaľ nevyhnú ani deti, čiže aj moje vnučky, ktoré som v takých chvíľach dobrovoľne opatroval. (Pochopiteľne tie ich choroby sa postarali o to, že sa to nalepilo aj na mňa, takže potom som si takisto „užíval chvíle ničnerobenia“). 🙁
Ale také nádherné jesenné počasie sa jednoducho (aspoň v mojom prípade) nedá nečinne premárniť – napr. „sledovaním výsledkov volieb do VÚC“ a pod. 🙂
Snímka je urobená krátko po vjazde do lesa nad KVP.
Toto miesto je cca 4 km od KVP.
Na prvom odpočívadle (v blízkosti Bankova) som si zaumienil, že poprosím náhodných cykloturistov, ktorí mi prídu do cesty, či by som si s nimi mohol spraviť selfie, aby som nevyzeral ako osamelý vlk, tak ako tomu bolo na mojich blogoch, keď som robil tohoročných 100 jarných kilometrov na týchto cykloturistických chodníkoch (pochopiteľne na bicykli).
Títo dvaja cykloturisti (tuším, že vysokoškoláci – nechcel som vyzvedať, ako stará dievka na dedine :-D) – súhlasili so selfíčkom.
Počas mojej túry som sa takto stretol s cca 30 turistami na bicykloch, ale aj peších bolo okolo 15.
Ale cestou na Jahodnú som stretol aj dvoch cykloturistov (obaja boli vo veku 30 – 35 rokov, jeden z nich mál defekt na zadnom kolese, takže mali neplánované zdržanie s opravou defektu) a keď som ich takisto poprosil, či by som si s nimi mohol spraviť selfie, tak títo to decentne odmietli, ale nemal som im to za zle, lebo nie každý človek chce byť prezentovaný na verejnosti. Ale napriek tomu, nedalo mi to pokoja, že takto nebudem mať žiadny dôkaz o tom, že som na tej cyklotrati stretol aj ďalších cykloturistov, (tak som ich sfotil tajne, z väčšej diaľky), no napriek tomu, že som si ich (čo najviac) priblížil objektívom, tak aj tak som mal smolu v tom, že medzi mnou, resp. mojim bicyklom a nimi bol dosť hustý porast mladej dreviny (do výšky cca 1 meter), ale stačilo to k tomu, že kvôli tej drevine tých dvoch cyklistov na snímke nieje veľmi dobre vidieť, resp. voľným okom sa to takmer ani nedá rozoznať. (Ale teraz si v duchu hovorím, máš to za trest, že si ich fotil bez ich súhlasu). 🙁
Mal som predsa len zastať s bicyklom o čosi skôr, ale obával som sa, že zbadajú, že ich fotím. 🙂
V rekreačnom stredisku Jahodná som zbadal schádzať dole zjazdovkou niekoľkých ľudí, tak som sa snažil zachytiť ich fotoaparátom. Po zjazdovke sa v tom čase ponevieralo asi 10 ľudí, z diaľky to vyzeralo tak, ako keby zbierali nejaké bylinky, ale všimol som si, že sa ku mne (resp. k reštauračnému stredisku) blíži mladá rodinka s dvoma deťmi… (Síce na snímke mám zachytenú rodinku iba s jedným dieťaťom, malým asi 2,5 ročným synčekom). Mladí rodičia sa tam vybrali s deťmi púšťať šarkana. (Tým, že som môj pôvodný záber musel až dvakrát orezávať, aby som ho mohol vložiť do blogu, tak ich staršia asi 4 ročná dcérka sa mi z fotky „vytratila“.) 🙁
Aj mladá rodinka využila krásne jesenné počasie na púšťanie šarkana 🙂
Napriek tomu, že už som asi 3 mesiace na bicykli nikam nechodil (mám na mysli dlhšiu túru, (okrem toho, že som párkrát na bicykli odbehol do mesta), tak som bol sám prekvapený z toho, že som to aj s dvoma prestávkami (na občerstvenie a doplnenie kalórii) dosť rýchlo zvládol – doma som bol „už“ o 16:20 hod.
PS
Dnes mám v pláne dlhšiu túru. Preto vyrazím oveľa skôr. Mojim cieľom bude Predné Holisko a späť. No ako sa vraví, človek mieni, život mení. Takže plán síce mám, ale všetko záleží od okolnosti, ktoré prípadne nastanú. Dúfam, že nedopadnem podobne ako tí dvaja, ktorí v polovičke svojej cesty museli opraviť defekt na bicykli. 🙂