Vysvetlím prečo to hovorím, konkrétne na nasledujúcom prípade: chalana obvinili za propagáciu fašizmu, o čosi neskôr ho oslobodili pre nezákonný dôkaz. V opačnom prípade by si odsedel vyše päť rokov. Súd ho však musel oslobodiť.
Takže ak by niekoho odhalili, že verejne sprístupňoval a zverejňoval rôzne nacistické a neonacistické symboly, citáty, alebo texty a videá, tak zákon porušený nebol a on by si napriek tomu odsedel vyše päť rokov. (Čiže súd ho musel oslobodiť!)
Ale krajský súd sa týmto prípadom začal zaoberať po druhý raz, lebo bol obvinený zo zločinu podpory propagácie skupín, smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd.
Po druhý raz preto, lebo jeden rozsudok Okresného súdu v tejto veci začiatkom roka zrušil, no vec sa mu po novom rozsudku opäť vrátila. (Ale obžalovaný neprišiel, zastupoval ho obhajca).
Chalan „čelil obvineniu, že od júla 2011 do apríla 2014 z miesta svojho trvalého aj prechodného bydliska i ďalších internetových prístupových miest v meste verejne sprístupňoval a zverejňoval rôzne nacistické a neonacistické symboly a citáty vo forme textových správ, textových, zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových súborov.“
Všetky súbory sú v zmysle zákona kvalifikované ako extrémistický materiál. Súbor mal uložený na harddisku svojho počítača, v mobilnom telefóne.
Takže podľa obvinenia prostredníctvom svojich voľne prístupných fotografií, audio súborov a videí verejne podporoval a propagoval zakázané organizácie, najmä Blood Honour, Combat 18, White Power a iné, ktoré šíria a presadzujú násilné potlačovanie základných práv a slobôd.
Zdroj: https://kosice.korzar.sme.sk/c/20681458/
Takže, čo z toho všetkého vyplýva? Uplynulo už 36 rokov odvtedy, čo mi môj svokor pri téme o súdnictve povedal nezabudnuteľnú vetu: Laco dobre si zapamätaj to, čo ti teraz poviem, paragrafy sú preto také krivolaké, lebo sudcovia a advokáti si ich prekrúcajú tak, ako sa im to v tom ktorom prípade hodí. (Svokor praktický prežil obe svetové vojny, narodil sa začiatkom 20. Storočia (1905 – 1993) a celý život (až do odchodu na zaslúžilý odpočinok) bol riaditeľom istej nemenovanej obchodnej banky, takže praktický sa dennodenne stretával s rôznymi klientmi, rôznych spoločnosti a z rôznych oblasti. (Takže, keď už on nevedel o čom hovoril, tak potom nikto.)
Takže už vtedy som pochopil, že ten § (paragraf) je naozaj nie nadarmo taký pokrivený, že obhajcovia zločincov obhajujú takým spôsobom, že normálny a slušný občan iba s údivom a so spadnutou sánkou sa nemo pozerá nato, ako tí v talároch vedia tak bohapusto a „perfektne“ s tými paragrafmi narábať. 🙁
PS
Len veľká škoda (pre naše krásne Slovensko), že tí obhajcovia neobhajujú takto perfektne aj ľudí, ktorí si to zaslúžia oveľa skôr, ako kadejakí grázly. Veď dajme si ruku na srdce: komu sa (v celom svete) ubližuje viac? Slušným a bezúhonným občanom, alebo zlodejom a zločincom, čiže vrahom?! Slušných ľudí, keď niekto okradne, znásilní, prípadne zabije, tak súdy a advokáti (rodinných príslušníkov, prípadne pozostalých v mnohých prípadoch) takých ľudí dlhé roky vodia za nos!!! (Jednotlivé prípady si medzi sebou prehadzujú ako horúci zemiak a niet takého, ktorý by spravil rázne rozhodnutie. A v mnohých prípadoch to dovtedy naťahujú, kým neuplynie premlčacia doba). 🙁
A prečo je to tak? No preto, lebo slušní a bezúhonní ľudia vo väčšine prípadov majú iba toľko peňazí, aby v skromnosti prežili z dňa na deň, ale zlodeji, a niektorí vrahovia, (ktorým je bezúhonnosť cudzia), tí si pochopiteľne protizákonne nahonobia taký majetok, že s ním hravo vedia nakloniť obhajcov a sudcov na svoju stranu, lebo paragrafy sú také krivolaké, aké sú krivolaké aj charaktery poniektorých obhajcov a sudcov… 🙁