Už som čítal mnoho (všelijakých) blogov, no jeden ma poriadne nahneval. . .

25. októbra 2017, kormidlo, Nezaradené

… prečítal som ho dnes v skorých ranných hodinách tu na blogu Pravda a rozhorčil ma tak, že som nedokázal odolať pokušeniu, aby som autorovi blogu nenapísal môj názor na ten jeho poburujúci blog.

Tu je môj názor: Tak vážený, (bloger)

už som tu na tomto blogu pekných pár rokov, ale taký hnusný blog a s toľkými vulgarizmami, ako ich je v tomto blogu som sa doteraz ešte nikdy a nikde nestretol. No najviac ma udivuje to, že Vám admin tento blog resp. článok nevymazal, prípadne, že ho nestiahol z titulky. (Ale na druhej strane sa adminovi ani veľmi nečudujem, keď v dnešnej dobe „celý svet propaguje buzerantov ako normálnych ľudí“, a politici sa vehementne snažia dosiahnuť to, aby teploši mali sobáš rovnako ako normálni zdraví občania).

Viem, nenapísal som to odborne, ako by sa patrilo, ale nepochybujem o tom, že väčšina čitateľov ma pochopí a že budú vedieť o čom píšem, a aj to, ako som to napísal.

Musím však podotknúť, že sotva som môj príspevok odoslal, tak o pár sekúnd som si pozrel či je všetko tak, ako má byť a ostal som ešte viac prekvapený z toho, že ten blog už na blogovisku nefiguroval. Takže ma to utvrdilo v tom, že ten blog nepobúril iba mňa samého, a z tých zhruba 50tich čitateľov, (ktorí si ho stačili prečítať) niektorý vyzval admina, aby tento blog zrušil! (Samozrejme nevylučujem ani tú možnosť, že admin to spravil bez akéhokoľvek upozornenia, len on si ten blog prečítal o niečo neskôr ako my ostatní.)

No, aby ste boli aj vy ostatní v obraze, dávam sem ten jeho blog, ale samozrejme s takou malou úpravou, že tie jeho vulgarizmy prekryjem,  čiže vybodkujem:

  1. októbra 2017, pikee, Nezaradené

„toto je prvý článok. jeden z mála, ktorý asi píšem v úplne triezvom stave. rozhodol som sa písať blog na základe toho, že to čo robím, potrebujem zo seba vypustiť von. tak isto, ako potrebujem zo seba vypustiť iné veci. tie možno častejšie ako myšlienky. každopádne je môj život rozmanitý najmä čo sa týka chalanov a dúfam, teda verím, že sa niektorí z vás poučia. tak isto je fajn, keď sa zamyslíte nad všetkými kreténmi z vášho okolia. v škole, v klube, na iBku, Grindri alebo je ten kretén vo vašom zrkadle. moj slávny coming out nebol taký ohromný ako možno tvoj. moj prebehol pred necelými dvomi rokmi a to prakticky kvôli tomu, že som už nedával žiadny fuck a hlavne som už žil v Prahe. všetci to prijali dobre. dievčatá boli radi, že ich nebudem obťažovať a chalani boli radi, že ma môžu pretiahnuť. life balance tam bol. rodina to rozdýchala, pretože nemajú na výber.

v mojom živote som stretol veeeeľa chalanov. stretol … nespal som s každým. presné číslo je 76. zatial. začal som to počítať minulé leto, teda leto 2016. možno je to číslo teraz také vysoké kvôli číslu 1. bolo to chalanisko z koleje, kde som býval. stretli sme sa náhodou cez kamarátku a doteraz si pamätám všetko. prišla ku mne, že pozvala spolužiakov na vodnú k nej do izby. ja som býval oproti a trávili sme aj tak všetok čas spolu. keď som prišiel boli sme tam piati. on vyzeral normálne obyčajne. flakaté sivé nohavice a čierne tričko. pekný … check. hlúpy nie je … check.  humor … check. blázon … check. zmysel pre módu … half check. (s tým sa dá pracovať). zvyčajne mi na takéto veci stačí aj 5 minút. po tom, ako odišli som sa hneď kamarátky spýtal, či má priateľa. ona na mňa trochu vyvalila oči s tým, že on nie je teplý. áno, gaymeter sa to volá slečny. gaymeter. aj vy by ste ho potrebovali. hneď som ho čekol na facebooku. niektorá fotka v poradí a tam on s tričkom “yes, I’am gay … #showTRUTH”. HA! hneď som si ho pridal. a už to išlo. začali sme spolu pravidelne chodiť na cígo a ja som padal a padal in love ako 12 ročná. a stále som mal pocit, že aj on. viete ten pocit, keď si kupujete nohavice v zľave vyskúšate si ich. dĺžka cajk, tvar dobrý. no a potom vám tá p..a pri pokladni povie, že to je len chyba, že sú drahšie. vy zrazu zistíte, že už tam tu kreditku zasunúť nemá zmysel. nie, že by ste nechceli ale na to nemáte. no každopádne ja, ako pravý zúfalec som mu naje..ný napísal pár slohov. to je repelent! nerobte to nikdy. každopádne prišlo to dané leto a mr. jeden išiel pracovať niekam do pi.e na juhu čiech a mal tam byť celé dva mesiace. neboli sme už v kontakte. občas sme si niečo napísali ale to bolo ako hladkať mŕtveho škrečka. v tej dobe som sa už stretával s niekým iným. síce bol z Plzne ale bolo to fajn. ale to je iný príbeh … po dvoch týžďnoch leta som si s pánom jedným písal, že sa má vrátiť do Prahy, kvoli tomu, že tá praća nebola ani trefa mimo stredu ale mimo terča. každopádne som si jeden deň sedel doma, ked zrazu niekto zaklopal. bol to ten pi.us. stál vo dverách s fľašou rumu a ja som v tom momente nevedel či si dám najprv jeho alebo ten rum. celý večer si aj tak nepamätám viem len, že sme sa veľa rozprávali o klasických sračkách, v čom sme obaja najlepší. potom sme sa začali doťahovať. doťahovanie v opilom stave vyzeralo ako keby sme sa začali biť. biť ako biť v rámci teplých možností. skončilo to tak, že sme boli na zemi. jediné čo mám doteraz v hlave je to, že ma on pobozkal ako prvý. dream come true. bozkávali sme sa potom ešte dlho a ďalej sme sa “bili” až som tomu chudáčikovi roztrhol náramok … sorry bro … (nepodstatný detajl ale mrzí ma to). proste ja neviem. bolo to fajn. nepamätám si detajly pamätám si pocity. bol som šťastný. a potom … fakt neviem ako … mám okno. zrazu pi.us stojí v chodbe pri dverách a chce odísť. riešime ďalšie sračky. mám pocit, že všetko medzi nami skončí tým, že riešime sračky. odišiel. zúfalosť kreténizmu spočíva v tom, že sa nevzdáte a snažíte sa z hovna upliesť bič. čo ma nabudilo dostatočne na to, aby som išiel k nemu na prvé poschodie a zaklopal na dvere. skončili sme spolu v posteli. ta-dá. aké to prekvapenie. keď už išlo do tuhého viem, že som si nahodil jeho trenky a zbehol po kondóm do mojej izby. je to celkom vtipné, keď sa teraz nad tým zamyslím. to, čo nebolo vtipné je jeho veta po celom predstavení. “toto som potreboval” .. fakt? to je ako: “dikičko, faktúru mám zaplatiť do 14 dní?”. ignoroval som to. predsa len som ho miloval. na druhý deň sme si písali omnoho striedmejšie. a keď som to skúsil nadviazať na to, čo sa stalo, napísal …. prepáč to bolo z alkoholu. noooo ku.va tak som sa nasral. zaujal som postoj bi.ch please, tváril sa, že je to v pohode a pri tom som to v hlave rozobral na milión kúskov a každý jeden spálil aj spolu s jeho penisom. nevadí. občas sme sa stretli aj potom, kým som sa nerozhodol s tým skončiť. úprimne som si uvedomil, že vždy, keď som niekoho nového stretol, tak som si povedal, že nie je taký dobrý ako on. tak som ho raz zavolal vonku a povedal som mu, čo k nemu cítim a preto sa s nim už nechcem nikdy vidieť. odpoveď … čakal som, že to príde skôr … tak ok. skončil som. dlhú dobu sme sa nepozdravili ani na chodbe. ale chýbal mi ako kamarát. teraz to vyzerá tak. že asi každé dva mesiace sa stretneme buď náhodne alebo cielene a pripomenieme si, prečo sa už nechceme vidieť. každý stále z iného dôvodu. ja, že ho milujem a nemôžem ho milovať a on, že chce mať odo mňa pokoj. on chce mekáč, keď má KFC alebo KFC, keď má mekáč. ja chcem stripsy z KFC s hranolkami a sladkokyslou omáčkou z mekáča ale bezedný nápoj z KFC. so simple, nemyslíte? lav ju ól, bitchez.“

„komentáre zbytočného charakteru sú užitočnejšie“

PS

Autor blogu napísal: komentáre zbytočného charakteru sú užitočnejšie, no a ja to len ukončím touto vetou: Komentáre k takým blogom, resp. článkom, sú už naozaj zbytočné. 🙁