Gamblerstvo

5. apríla 2017, kormidlo, Nezaradené

Časté vysedávanie pri počítači (hlavne zapájanie sa do hier s virtuálnymi súpermi), alebo časté hranie na výherných hracích automatoch postupne vedú človeka k závislosti, ktorá sa všeobecne označuje ako gamblerstvo.

Dovolím si tvrdiť, že niečo podobné vzniká aj u človeka, ktorý sa individuálne oddáva športu a je to takmer jedno v ktorej oblasti. Väčšinou sú to športy akými sú beh, bežecké lyžovanie, plávanie, hra v kolky, cykloturistika, ale aj obyčajná turistika. Čím viac a čím dlhšie sa takými športovými aktivitami človek zaoberá a stále viac sa im oddáva, tým sa stále viac stáva na nich závislý. Skutočne je to droga, ktorej ak človek naplno prepadne, tak takmer niet dňa, aby mu to nechýbalo, (podobne ako chýba narkomanovi striekačka s niektorou z gebuzín, ktoré si pravidelne pichá do svojich žíl) a v takom prípade (napr. v nepriaznivom počasí) aktívny športovec iba sedí doma ako na ihlách a v duchu sa modlí, aby to škaredé počasie čo najskôr ustúpilo, aby sa tento „studený front“ presunul čo najskôr niekam inam…

Môžem povedať, že tiež patrím k tým ľuďom, ktorí sa stali závislými na pobyte v prírode a je úplne jedno v akom ročnom období. Hlavne v posledných deviatich rokoch často (takmer denne) chodievam na pešie prechádzky do lesa, (ale asi najviac, keď je hubová sezóna, ale aj mimo nej), takisto často chodievam plávať. A naopak v zime často chodievam na prechádzky na bežkách po turistických chodníkoch po košických lesoch, (ale aby som nemusel aj cestovať, tak si to šliapem takmer z domu, samozrejme ak je dostatok snehu) smerom k rekreačnému stredisku Jahodná, potom ku chate Lajoška na Prednom Holisku, ale občas si tie trasy predĺžim až k Zlatej Idke. A zase naopak na jar a v lete si tie trasy premeriavam na horskom bicykli (takisto takmer denne). Ale v žiadnom prípade to nepreháňam tak, ako to robili traja turisti v našom turistickom oddiely (zhruba pred troma desiatkami liet), že turistiku brali doslova ako hltači kilometrov. A také niečo sa podľa mňa už ani nedá nazvať turistikou. Ja idem na túru (či pešiu, či na bicykli alebo na  bežkách) s tým, že si užívam prírodu a jej okolie, teší ma spev vtákov – a hlavne keď sa mi pritrafí stretnutie s vysokou, a takíto nádherný pohľad je naozaj na nezaplatenie.

Aby tento blog nebol čisto iba o texte, predkladám sem zopár fotografii z mojich nedávnych turistických akcii.