Ľudia, ktorí sa radi oháňajú výrokom – športom k trvalej invalidite, sú podľa mňa obyčajní lenivci.
Odmalička som bol veľmi aktívny, často som chodieval do prírody hoc len na krátke túry a veľmi rád som behával, nie veľa, ale tak od 3 do 5 kilometrov. Cez leto som často plával a dosť často som chodieval s otcom a bratmi do lesa zbierať hríby.
Keď som dospel naplno som sa začal venovať turistike (zaregistroval som sa v turistickom oddiely) a 13 rokov som brázdil po všetkých horských turistických chodníkoch na Slovensku a v Čechách, ale zúčastnil som sa aj na 10 dňovom turisckom pochode v Rumunských Alpách. A v 81 prvom roku som bol účastníkom 26 dňového cykloturistického zájazdu po škandinávskych štátoch – Švédsko, Dánsko, Fínsko a Nórsko. (Mimochodom v 80tých rokoch som 7 krát zabehol košický MMM). Potom ma to začalo ťahať ku kolkom, a tak som začal hrávať kolky – tým som sa venoval cca 25 rokov (z toho súťažne zhruba 18 rokov).
Keď som skončil s kolkami, moje športové aktivity (akými boli beh, plávanie a cyklistika) som začal postupne obmedzovať a to tak, že som sa začal viac venovať rodine. No vďaka lenivosti aj keď sa našiel čas venovať aspoň niektorej z menovaných aktivít, tak som sa už k takejto činnosti nevedel odhodlať. Zároveň som začal priberať a postupne to išlo dole kopcom aj s mojim zdravotným stavom, totiž bol som často prechladený a len málokedy bolo tak, že som nemal chrípku. Preto som si povedal, že s tým musím niečo robiť (a hlavne, keď už som bol na predčasnom dôchodku), tak som sa opäť začal naplno venovať mojím športovým aktivitám z mladších liet a musím povedať, že odvtedy sa cítim ako keby som mal min. o 20 rokov menej, takisto som nemal žiadne vážnejšie zdravotné problémy (a ak aj nejaké boli, tak len preto, že sa to na mňa /a aj na manželku nalepilo z našich vnučiek, lebo keď boli choré, tak nám ich naše dcéry zverovali do opatery).
Takže posledných takmer 9 rokov chodievam takmer denne na pešie prechádzky do lesa a najviac, keď je hubová sezóna. Takisto často chodievam plávať. V zime chodievam na 15-20 kilometrové prechádzky na bežkách po turistických chodníkoch v okolí po Košických lesoch (občas volím aj dlhšie trate do 35 kilometrov. A počas jari a leta si tie trasy často premeriavam na horskom bicykli.
Záverom chcem povedať len toľko, že ak niekto verí, že šport vedie ľudí k trvalej invalidite, tak sa veľmi míli. Čo nevidieť budem mať 65 rokov a keď sa pozriem na niektorých mojich rovesníkov, ktorí často vysedávajú v čakárňach u svojich obvodných lekárov, tak takému spôsobu života sa zďaleka vyhýbam, najmä ak vidím ako sa poniektorí z nich „kŕmia“ desiatkami kadejakých tabletiek, tak takýto život zásadne odmietam – napchávať sa chémiou, ktorej aj tak máme vôkol seba až príliš veľa.
PS
Dávam sem zopár fotografii z mojej včerajšej cykloturistiky (dúfam, že nie poslednej) z Košíc na Prednú Holicu k chate Lajoška a späť. (Celkovo som spravil 34,6 km).