„Odborníci“ na rómsky problém – a teraz mi raďte? !

21. mája 2013, kormidlo, Nezaradené

Mám nechať bývať mladú rómsku rodinu v našom rodnom dome v hladovej obci pod Vihorlatom?

Ako to tam bude vyzerať po pár rokoch?

Aby ste boli v obraze, tak vám opíšem nastávajúcu situáciu: tento dom sme si svojpomocne postavili v 62 druhom roku my – čiže 4 bratia spolu s otcom, ktorý bol murár, ale občas nám pomáhal aj náš ujo z neďalekej obce, ktorý zhodou okolnosti bol tiež murár. (Je to klasický rodinný štvorec s kuchyňou, špajzou, obývačkou a spálňou. Nie je v ňom kúpeľňa ani WC a to z jednoduchého dôvodu – boli sme chudobní a otec mal čo robiť, aby zo svojho malého platu uživil šesť krkov a svoju ťažko chorú manželku – čiže našu mamu).

Pomerne skoro nás naši rodičia opustili, (mal som 13 rokov), keď iba dva mesiace po sebe obaja zomreli, takže v tom dome sme vyrastali spolu s našou tetou – maminou najstaršou sestrou a jej manželom – dovtedy kým sme sa nerozpŕchli do svojich vlastných bytov, keď sme odišli „do sveta“ za prácou.

Ten náš rodinný dom sme nasledovne využívali už iba sporadicky počas dovoleniek, prípadne za účelom obriadenia záhrady alebo ovocných stromov. Tým, že moji bratia sa postupne zariadili tak, že do tohto domu chodievali už len v čase dušičiek, (prípadne už len ich deti sa tam párkrát zdržali akože na žúre „na chate“), tak prenechali dom a záhradu do mojej opatery.

Asi pred ôsmimi rokmi v čase, keď som ošetroval ovocné stromy, tak ma prvýkrát oslovila skupinka Rómov, či nemáme v pláne tento rodinný dom predať? Tým, že už aj kvôli drahému cestovaniu som tam chodieval už len v nevyhnutných prípadoch, tak som im odvetil, že o tom už vážne uvažujem. Odvtedy sa ma nie len tá istá skupina Rómov, ale aj iní Rómovia každoročne pýtali či ten dom nepredám? (Zhruba pred 3 rokmi by som ten rodinný dom jednej Rómskej rodine už aj predal, lenže háčik bol v tom – a ešte aj je – , že dom stoji na pozemku, ktorý ešte nie je úplne vysporiadaný s našimi tamojšími susedmi a je potrebne to doriešiť na katastrálnom úrade. Naši susedia v obci, keď sa o tom dozvedeli, že sa chystám predať dom Rómom, tak ma doslova začali bombardovať tým, že oni mi ho nedovolia predať lebo oni v žiadnom prípade Rómov za susedou nechcú! Skúšal som to kompromisom – reku kúpte to niekto z vás a ja za to ani príliš veľa nepýtam – vyjadrili sa, že oni to nepotrebujú, ale hlavná vec, že mne náš rodinný dom bránia predať!!!

Po dlhšej dobe som náš rodinný dom včera znovu navštívil, tráva už narástla vyše pása a bolo ju treba nutne pokosiť. Počas môjho kosenia ma oslovil sused – 22 ročný Róm – či mi nemá prísť pomôcť kosiť? Samozrejme, že som súhlasil, veď každá ruka je dobrá, najmä ak som to chcel do večera stihnúť. No tá jeho ochota nebola len tak pre nič za nič, akože z dobrých susedských vzťahov, totiž počas kosenia sa ma spýtal, či by som neumožnil jeho rodine bývať v našom dome ako v podnájme? Tak som mu odvetil: žiadny problém, veď ja budem len rád, lebo takto aspoň dom úplne ne-schátra. Vysvetlil mi aj situáciu, kvôli čomu je nútený odísť bývať od svojich príbuzných. (Totiž, keď jeden zo susedov nášho domu ovdovel, tak si k sebe zobral bývať ako družku Rómku), ale, keď aj ten sused zomrel, tak k tej Rómke sa nasťahovali aj jej deti so svojimi deťmi, potom, keď aj ona zomrela, tak tam pribudla ešte ďalšia rodina – asi nejaký bratranec alebo sesternica – spolu aj so svojimi deťmi a teraz sa tlačia jedenásti – z toho 6 deti v domčeku baťovského typu s dvomi izbami a malou kuchynkou – postavenom po vojne pre policajtov, alebo nejakých úradníkov JRD.

Pointa však spočíva v tom, že ten mladý Róm je nezamestnaný a jeho rodina žije iba z mesačnej podpory 150 Eur (a ako mi on tvrdil, že iba občas sa mu podarí zamestnať niekde a aj to len na pár dní), no napriek tomu som mu povedal, že za prenájom by mi museli mesačne platiť 100 Eur a pochopiteľne elektrárňam by museli tiež platiť spotrebovanú elektrinu. (Veľmi dobre si totiž uvedomujem, že ak by som im umožnil bývať v našom dome úplne zadarmo, tak nakoniec by to mohlo dopadnúť tak, ako je tomu napr. v prípade u p. Dobrovodského v Malackách… A ešte je potrebné mať na pamäti aj to, že tam majú k dispozícii záhradu na ktorej si majú možnosť niečo vypestovať, takisto ešte aj ovocné stromy z ktorých budú bezplatne užívať ovocie, akým sú slivky – bystrice, jablka, orechy a ešte aj hrozno.)

P.S. Mladý Róm s mojim návrhom súhlasil, preto som mu povedal, že sa ešte poradím s mojimi bratmi a potom ho budem informovať, čo ďalej, no upozornil som ho nato, že spíšeme zmluvu s ktorou navštívime notára, aby ju overil. (No teraz mi však raďte kde mám istotu, že mi ten mladý bude platiť? Čo ak po pár mesiacoch mi „zaspieva“, že mi nič nedá, lebo nemá z čoho a ja ho nebudem môcť ani „vyhodiť na ulicu“??!)