Slováci sme sprostí? – Ako národ asi hej!

V doterajších blogoch som sa zameriaval väčšinou k témam, ktoré boli v konkurenčných médiách Pravdy, no dosť často som bol diskutérmi napádaný tým, že už by bolo načase napísať aj niečo rozumnejšie než tie znôšky z bulváru.

Lekári na protestnej akcii z 20. novembra odmietli robiť viac, ako im dovoľuje Zákonník práce. Na snímke protest v Žiline, v popredí odborový predák Peter Blaško, ktorý má dostať výpoveď. Autor: Renáta Jaloviarová

Dnes ma jeden čitateľ týmto príspevkom: „kormidlo, teraz mozes napisat blog: Proti vsem…“ – už doslova vyzval k tomu, že som mu odpísal, že jeho výzvu prijímam a taký blog napíšem, len je otázne, či mi ho admin na titulke aj ponechá, a či mi ho nevymaže, tak ako to urobil nedávno?!

Krátko sa vrátim k názvu blogu: fascinuje ma, a práve v diskusných príspevkoch sa dosť často objavujú vety s týmto znením, že sme sprostí, čiže národ! (no zakaždým, keď vidím taký príspevok, tak si pomyslím, že aj ten diskutér je sprostý, veď aj on je Slovák, iba ak by bol Maďarskej národnosti. :D)

Ale túto tému rozložím na niekoľko bodov:

1. Samotné viacnárodné združenie na Slovensku nás, našu jednotu a našu spoluprácu trhá na franforce! (Či mi to dáte za pravdu, a či nie, je to fakt. Veď v našej krajine máme: Rusínov, Ukrajincov, Maďarov, Čechov, Poliakov, Nemcov, Mantákov, Rómov a určite aj zopár Rusov). A každé etnikum v prvom rade inklinuje k svojej domovine, tak ťažko môžeme od týchto ľudí očakávať, že budú pyšní na svoju terajšiu domovinu, čiže Slovensko.
2. O tom, že len samotné odbory v našej krajine nestoja ani za deraví groš, myslím aj škoda hovoriť.
3. Nie malý podiel na tom majú aj veriaci, tých je u nás tiež požehnane, ale zároveň vo viacerých cirkvách. Takže aj medzi nimi sú „trenice“.(Nie je to tak dávno, čo v niektorých dedinách niektorí veriaci (či už gréckokatolíci proti pravoslávnym, alebo opačne) doslova sekerami útočili na popov lebo sa bili o už postavené kostoly a každá strana tvrdila, že kostol patrí jej).
4. Nejednotnosť na pracoviskách (a je to takmer úplne jedno v ktorom obore)! Veď si stačí iba pripomenúť štrajky, či už lekárov, zdravotných sestier, dopravárov, železničiarov alebo učiteľov. Vo všetkých menovaných takmer nič svojimi štrajkmi nedosiahli a to práve kvôli tej spomenutej nejednotnosti.

Tých bodov by sa určite dalo vymenovať ešte viac, ale hádam na tie najpodstatnejšie som nezabudol. Takže vážení Slováci, je načase, aby sme sa nad sebou vážne zamysleli, či chceme zmenu k lepšiemu, alebo budeme naďalej pokračovať v tej nejednote?!