Dekubity (preležaniny)! Smutná štatistika na Slovensku. . .

8. februára 2013, kormidlo, Nezaradené

Vrie to vo mne už len pri predstave, že niečo také sa môže ľahko prihodiť aj mne. Skutočne, nemal by som zľutovanie nad ľuďmi, ktorí svojou ľahostajnosťou dokážu (resp. dokázali) spôsobiť také utrpenie chorým a bezvládnym ľudom.

Ilustračné foto: Autor: SHUTTERSTOC

Zhruba pred štyrmi rokmi som mal možnosť na vlastné oči presvedčiť sa o tom aké je to utrpenie a bolesť, lebo aj moju svokru previezli s preležaninami z domova dôchodcov do nemocnice. V tom domove som ju pomerne často navštevoval a musím povedať, že hoci tam starostlivosť o dôchodcov vyzerala naoko celkom perfektne, tak napriek tomu, ak by si spolubývajúci v izbách nepomáhali navzájom, tak by tam už mnohí dávno skapali. (Radšej si ani nechcem predstaviť tú situáciu, ak by moja svokra bývala v tom domove iba sama v izbe).

Áno tá situácia s dekubitmi na Slovensku je alarmujúca, ale zostal som v nemom úžase pri čítaní článku na tomto niku: http://www.topky.sk/cl/11/1339705/Nemocnica-smrti–Pacienti-zomierali-vo-vykaloch–bez-liekov-a-potravy-

Že v anglickom Stafforde za hrozných podmienok, zrejme hladom a smädom zomrelo v nemocnici 400 až 1200 pacientov. (Došlo k tomu v rokoch 2005 – 2009).

„Pacienti boli tak zúfalo smädní, že pili vodu zo špinavých váz,“ citoval z dokumentu v prejave k parlamentu britský premiér David Cameron. Situáciu v nemocnici označil za „ohavný zoznam klinických a manažérskych zlyhaní“ a v mene vlády a krajiny sa ospravedlnil všetkým rodinám postihnutých osôb. „Toto je príbeh otrasného a zbytočného utrpenia stoviek ľudí,“ komentoval škandál advokát Robert Francis, autor 3000 stranovej správy.

„Boli poškodení systémom, ktorý ignoroval varovné príznaky a postavil firemnú sebeckosť a kontrolu nákladov nad záujmy pacientov a ich bezpečnosť,“ dodal vo vyhlásení v televízii v deň, kedy bola správa zverejnená.

Francis ďalej uviedol, že „v nemocnici sa držalo všetko v utajení. Vládol tam systém, ktorý účinne umlčiaval všetkých, ktorí na nezrovnalosti upozorňovali, a ignoroval všetky sťažnosti. Vedenie nemocnice sa zameriavalo na úzke byrokratické ciele a na udržiavanie vyrovnaného rozpočtu tak, aby mohlo získať prestížny status dôveryhodnej inštitúcie NHS. Úplne tak ignorovalo kvalitu zdravotnej starostlivosti.“

S ľútosťou však musím aj ja skonštatovať, že žiaľ Bohu, ale presne to isté sa začína diať aj v našich nemocniciach na Slovensku.