Ilustračné foto Autor: Robert Hüttner
Žiaľ, až na pár svetlých výnimiek musím potvrdiť to, čo sa tvrdí o našich policajtoch, že jedinú vec, ktorú perfektne ovládajú je buzerácia vodičov na našich cestách.
Ilustračné foto Autor: Robert Hüttner
Skutočne nie som nadšený tým, že v mnohých mojich blogoch figurujem v roli uhundraného dôchodcu, ktorý vo všetkom hľadá iba nedostatky, ale keď som si dnes v denníku Pravda prečítal článok: Podľa štatistík kriminalita klesá, skutočnosť je však iná – tak naozaj musím len potvrdiť to, že odborníci sa nemýlia a majú pravdu v tom, že údaje do štatistík sú ,,vylepšované“ tak, aby dávali pozitívny obraz o klesajúcej kriminalite.
„Sociologička Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny tvrdí, že za prípadnou nereálnou štatistikou môže stáť aj hodnotiaci systém v polícii, ktorý podmieňoval výšku platov policajtov podľa počtu odhalených prípadov, tým mohlo dôjsť k zvýšenej motivácii policajtov takéto delikty vôbec evidovať“. Viac sa môžete dozvedieť na: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255426/
Priznávam, že ma tento článok vôbec neprekvapil, lebo tento spôsob iba potvrdzuje tú skutočnosť, že takto jednoznačne postupujú len preto aby mohli dokázať, že v porovnaní s minulým obdobím majú v roku 2012 menší počet kriminálnych činov. Ale je sa čomu čudovať? Veď ako by ich ministerstvo mohlo potom obdariť krásnymi koncoročnými odmenami? 🙂
Nie je to tak dávno, keď som sa v jednom z mojich blogov zmienil o tom ako zareagovali policajti nášho obvodu, /ktorých sídlo je od nášho bloku vzdialené iba necelé tri desiatky metrov/, keď som im nahlásil krádež bicyklov z našich pivničných priestorov. Vôbec sa neunúvali tým, aby aspoň spísali zápisnicu a hoci som ich volal na tvar miesta aby si to odfotili, odbili ma rečami, že zbytočne sa tým budú zaoberať lebo poisťovňa nám tie bicykle aj tak nepreplatí. (Píšem nám, lebo jeden bicykel bol aj môjho suseda.)
Ďalší čerstvejší prípad je iba z minulého mesiaca o ktorom som už tiež písal, ale stoji za zmienku si ho pripomenúť: Jednej susede z nášho bloku nejaký „dobrodinec“ nadránom podpálil na našom parkovisku jej služobné auto, ale našimi policajtmi to ani nehlo. No hlavne, že potom po uhasení požiaru dvaja mestský policajti poctivo sedeli takmer 4 hodiny vo svojom služobnom aute iba pár metrov od toho zhoreného auta, kým prišla odťahovka. (A aby sme to všetci videli, že oni si svoju prácu skutočne poctivo vykonávajú tak nasledujúcu noc jedným služobným autom pendľovali popri parkoviskách. No mne to skôr pripadalo tak, že to robili len preto, aby si nenarobili ešte väčšiu hanbu. Pochybujem totiž žeby mal páchateľ takú odvahu aby si dovolil aj nasledujúcu noc na tom istom parkovisku zapáliť nejaké auto.)
Najväčším paradoxom v tomto prípade je tá skutočnosť, že od toho zapáleného auta začalo horieť ešte vedľajšie osobné auto, ktoré bolo v jeho tesnej blízkosti, ale tým, že sa majiteľke na aute spustil alarm, tak obyvatelia bloku v podstate zabezpečili to, že požiar sa podarilo pomerne v krátkom čase uhasiť, takže to druhé auto z toho vyviazlo podstatne lepšie. Paradox však spočíva v tom, že to menej poškodené auto tam stojí dodnes a ako keby nikomu vôbec nechýbalo. Takže nie je vylúčené, že majiteľom tohto auta môže byť niektorý policajt nášho oddelenia lebo poniektorí z nich totiž so svojimi vlastnými autami tiež parkujú na tom našom parkovisku počas svojej služby. (Ktovie, či práve kvôli tomu som sa nikde v médiách nemohol dozvedieť niečo viac o tomto podpaľačstve?)
P.S. Holt, tu našu políciu mame veľmi drahú!