Áno teším sa ako malé dieťa, lebo konečne dostávam to, čo mi zaslúžene patri, no už teraz ľutujem moje dcéry, ale aj naše vnučky, že ony a pochopiteľne milióny ďalších v ich veku takto už nikdy nebudú môcť prejaviť svoju radosť, ako ja teraz a nakoľko hrozí, že budú musieť robiť až do smrti, tak také niečo im už naozaj „nehrozí“.
„Zda sa mi kormidlo, že pišeš len, aby si niečo pisal“ – takto zareagoval k nedávnemu môjmu článku jeden z diskutujúcich v debate. Nebudete mi veriť, ale s jeho názorom som sa plne stotožnil, hoci je pravdou, že ten môj blog nebol mienený iba tak do vetra, lebo tým článkom som chcel poukázať na tú skutočnosť, že je ozaj najvyšší čas urobiť prísne protipožiarné opatrenia v našich historických hradoch a budovách.
Ak si náhodou ten dotyčný diskutér prečíta aj tento môj blog, tak hádam pochopí, že týmto článkom chcem iba verejne vyjadriť, že sa už budem môcť viac venovať mojim vnučkám a že im občas doprajem nejakú maškrtu, aby sa aj ony mohli tešiť spolu so mnou aspoň v týchto časoch, keď je úplne jasné, že lepšia budúcnosť Ich už nečaká…
P.S. Už len dúfam, že aj k tomuto môjmu blogu v debate mi ten dotyčný pán znovu nenapíše: „Zda sa mi kormidlo, že pišeš len, aby si niečo pisal“. 🙂