Môžeme sa čudovať dnešnej mládeži a hlavne malým deťom, že poniektorí už začínajú fajčiť vo veku 4-5 rokov, keď mnohí dospelí ľudia nemajú rozum a napriek zákazu práve tento zákaz najviac porušujú.
Veď nakoniec je o tom aj čerstvá správa v dnešnej tlači, keď sa v stredu podvečer v Starej Ľubovni 60-ročný obyvateľ domova pre seniorov takmer upálil.
Dôchodca bol imobilný, sedel na stoličke pri okne v blízkosti záclony, ktorá od cigarety vzbĺkla a od nej sa chytila horieť stolička a jeho oblečenie.
Čo je však podľa mňa najviac zarážajúce a zo strany poškodeného veľká nehoráznosť, tak to bola tá skutočnosť, že aj v tom domove platí prísny príkaz, že v izbách je zakázané fajčiť a k tomu účelu im tam slúžia na fajčenie vyhradené priestory.
Ak mám byť naozaj úprimný, tak toho dotyčného pána vôbec neľutujem. (Samozrejme žiadnemu človeku neprajem nič zlého, ale toto sa vôbec nemuselo stať).
Tiež mám 60 rokov, ale cigaretu by som si nezapálil aj keby mi zato platili. /Veď som za ne nedal peniaze pre vlastnú potrebu v časoch, keď stáli iba bagateľ/ takže teraz, keď jedna krabička cigariet stoji minimálne 1, 8 eura – dovolím si tvrdiť, že fajčiari naozaj nemajú rozum, keď za toto svinstvo dávajú také nehorázne sumy a ten dôchodca ešte k tomu všetkému fajčil v tesnej blízkosti záclony. /Tak k tomu už naozaj nie je potrebný ďalší komentár./
Opýtam sa takto verejne: majú tí fajčiari rozum, keď za tu sprostosť vyhadzujú také nehorázne peniaze? Obzvlášť dôchodcovia, ktorí sa neustále sťažujú na terajšiu drahotu a na to, že poberajú nízke dôchodky, ale za cigarety dajú možno aj 2/3 svojho dôchodku. /A práve tento konkrétny prípad je na to priam šitý lebo práve dôchodcovia v domovoch dôchodcov sa teraz často ozývajú na nekresťanské navyšovanie platieb za služby pre nich v tých ich akože „vlastných domovoch“.
Môžem uviesť aj konkrétny príklad: minulú sobotu som vychádzal z jedných potravin na našom sídlisku a v ich blízkosti stála pri okienku novinového stánku jedná starká /mohla mať takých 75-80 rokov/, tým, že som mal väčší nákup a popri nej som išiel veľmi pomalým krokom, tak som si vypočul jej sťažnosť predavačke novín a časopisov, že aká je ona nešťastná z toho, že prefajčí takmer celý svoj dôchodok, ale žiaľ s tým zlozvykom nedokáže prestať lebo nemá pevnú vôľu. Už som sa zastrájal, že sa pri nej pristavím a na túto tému sa vyjadrím, ale nemal som toľko času, tak som to radšej nechal plávať, ale mimo iného by som jej povedal aj toto: Veď prečo neskočíte do studne? Tam máte istotu, že sa zabijete a ani Vás to nebude nič stáť?! 😀
Takto si iba postupne ničíte zdravie a ešte za to platíte nehorázne peniaze!
Takže ak má človek pevnú vôľu v iných situáciach, tak nech mi fajčiari netvrdia, že s tou drogou sa nedá prestať. /Mimochodom v mladosti som si tiež párkrát pripálil cigaretu, samozrejme nanútenú kamarátmi, ale skutočne som nechápal, čo je na tom fajčení také vynikajúce, veď mi z toho bolo iba zle. /Chápem je to návyk, respektíve zlozvyk, ale som presvedčený o tom, že ak by najlacnejšia krabička cigariet stála minimálne 5 eur – tak mnoho fajčiarov by veľmi skoro prestalo fajčiť, alebo by fajčili iba pozberané špaky na uliciach tak, ako to teraz robia mnohí nezamestnaní alebo bezdomovci./