Jej ešte zatiaľ nedovolím samostatnú aktivitu 🙂
Určite niet človeka, ktorého nepoteší ak napr. vo svojom byte, či niekde inde zbadá nejakú pleseň, prípadne niečo poriadne zatuchnuté na stenách. A presne niečo podobne je v našej krajine.
Mám tým na mysli vzťahy medzi nami, bežnými ľuďmi.
V živote som už zažil všeličo a všelijakých ľudí, takže s istotou si dovolím povedať, že to ako sme sa my /mnohí/ Slováci zmenili, (ale k horšiemu) za posledných 20 respektíve takých 5-6 rokov, tak toto skutočne nedokážem pochopiť.
Neviem či je to iba môj pocit, ale za bývalého režimu som sa málokde stretal s tým, aby naši ľudia niekomu inému niečo závideli tak, ako je tomu teraz a žiaľ príliš často. (Samozrejme, boli také prípady, ale nie až toľko ako je tomu teraz.)
Nechcem sa tým chváliť, ale som človek, ktorý nemá ani majetky, ani mnoho peňazí a od malička žijem skromným životom, ale strašne rád fandím a prajem iným ľuďom – najmä ak sa im darí.
Jej ešte zatiaľ nedovolím samostatnú aktivitu 🙂
Uvediem príklad: včera som sledoval súťaž 5 proti 5-piatim a veľmi som držal palce dáme, /ktorá bola vo finále/ aby vyhrala auto, až tak, ako keby to bola moja dcéra alebo nejaká príbuzná. No nevyšlo to, mala veľmi výstižné odpovede na všetky otázky, ale nakoniec jej predsa len jeden top chýbal, no tým, že nahrala veľa bodov a jej ďalší člen z rodiny mal tiež dobré odpovede, tak vyhrali aspoň tých 1500 eur pre ktoré sa tam do tej súťaže mnohé rodiny prihlasujú.
Možno si niekto povie, čo som tým chcel povedať a tak iba dodávam, že žiaľbohu viem si predstaviť aj takých ľudí na Slovensku, ktorí tú súťaž tiež sledovali, /respektíve sledujú/ ale tí tu výhru súťažiacim závidia /závideli/, ale pritom všetkom majú aj oni rovnakú príležitosť a stačilo by sa im tam iba prihlásiť, no k tomu mnohí nevedia nabrať odvahu, respektíve im chýba sebavedomie a dovolím si tvrdiť, že v tom hrá veľkú rolu aj pohodlnosť a v neposlednom rade lenivosť.