kormidlo

Najmä ak ide o 15-18 ročného mladého človeka, ktorý ma ešte život pred sebou. Včera popoludní som sa vybral s vnučkou do starého mesta a keď sme sa blížili k obchodnému domu Dargov (mesto Košice),

Ilustračné foto: Autor: TASR

tak v tej chvíli jeden (16-18 ročný) mladík prebehoval cez koľaje tesne pred prichádzajúcou električkou. Vodič električky na neho vyzváňal o stošesť a mal, čo robiť, aby električku ubrzdil a zároveň toho idiota nezrazil. Pritom všetkom sa tá električka blížila k nástupnému ostrovčeku, takže ten chalan mohol v pohode iba pár sekúnd počkať, kým by tá električka prešla a spoza nej prebehnúť na ostrovček, no mne to vyznelo skôr tak, že to urobil čisto iba z frajeriny aby sa predviedol pred svojimi kamarátmi, ktorí si počkali kým električka prejde.
Po nastúpení tohto chalana do električky, jej vodič (respektíve vodička, lebo z diaľky som na vodiča nevidel) zatvoril všetky dvere a ešte dosť dlho stal na ostrovčeku, takže predpokladám, že si to išiel s tým idiotom poriadne vydiskutovať, ale pokiaľ by mu dal aj poriadnu príučku do tváre, tak verím, že by sa toho chalana nik nezastal, lebo za túto hlúposť si ani iné nezaslúžil. No veľmi živo si dokážem predstaviť, čo by sa dialo ak by ten vodič toho chalana zrazil a zabil. Rodičia, príbuzní a všetci, čo ho poznajú by určite kydali všetku vinu iba na vodiča!!! Je potrebné dodať, že cez tie koľaje prebiehal zhruba 5 metrov za  priechodom pre chodcov, ale myslím, že ak by prebehoval aj cez priechod pre chodcov, tak by to pre neho nebolo ospravedlnením, lebo ak sa nemýlim, tak podľa vyhlášky má električka prednosť pred chodcom v prípade ak nemá chodec zelenú. (Tá zelena, tam v tom čase nebola. Cez víkendy totiž podvečer, keď je menšia premávka, tak niektoré semafory vypínajú.)

Veľmi živo si spomínam na tragickú udalosť ku ktorej došlo pred Spoločenským pavilónom. Stalo sa to ešte v 70 tých rokoch (presný rok si nepamätám, ale stalo sa to v 73-76 roku), keď sa v letnom období asi 15-16 ročná študentka v krátkej sukničke a so školskou taškou v náručí takisto snažila prebehnúť cez koľajnice pred prichádzajúcou električkou podobne ako ten chalan, ktorého som spomenul v úvode, no tá žiaľ už nemala toľko šťastia ako on. Električka ju zrolovala až pod kolesá zadnej nápravy. Zhruba 20-30 metrov za električkou ležali v koľajisku  rozhádzané dievčinkyné botasky a celý obsah jej školskej tašky. A malý závan vetra už len prevracal stránky na jej nepopísaných listoch školských zošitov medzi ktorými ležali písacie potreby, trojuholník a pravítko, ktoré už žiaľ ona nikdy viac nemohla použiť…

Vo veľmi krátkom čase sa tam zhromaždilo množstvo ľudí a nemo sme sa všetci iba prizerali na ten krutý osud. Tuším, že to bola vodička, ktorá oznámila vysielačkou, čo sa stalo a tak sme sa dozvedeli, že sa čaká na autožeriav, ktorý má prísť, aby mohol zodvihnúť zadnú časť električky, aby sa dalo telo tej nebohej dievčiny vytiahnuť, lebo bola kolesom električky presne vo svojom rozkroku pricviknutá.

P.S. Nikdy som nedokázal pochopiť takých ľudí, čo aj niekoľko hodín dokázali čumieť pri takýchto nehodách. Doslova mi to pripadalo, ako keby boli v divadle.

Mne stačil len krátky pohľad na tú jej holú a vyzutú nohu trčiacu spod kolesa električky a v tichosti som odchádzal s pomyslením na to, že ako dlho mohla ešte žiť a tešiť sa zo života nielen svojho, ale prípadne aj svojich deti a vnukov. (A to všetko, len pre pár sekúnd, len aby sme boli niekde skôr, lebo…!!! A už aj škoda niečo vravieť o zbytočnej niekoľkohodinovej odstávke premávky električiek, ktorá zapríčinila mnohým cestujúcim meškanie, či už do práce, alebo niekam za zábavou.)