kormidlo

Včera som mal v pláne zopakovať si túru na Jahodnú s mojou Lunou. Bolo by hriechom nevyužiť ešte také krásne počasie lebo ak by som si to včera naplánoval na dnes, tak veru už by som v takom počasí nikam nešiel. Zo dňa na deň taká náhla zmena, že je to až neuveriteľné. Včera krásne slnečno, tuším bolo aj 18 stupňov Celzia a dnes chladno (možno najviac 3 – 4 stupne nad nulou) a dážď.

Luna má už druhý týždeň svoje dni plodnosti a teraz je už v stave, že sa natrčí ešte aj „kocúrovi“, takže pri venčení a vychádzkach sa s ňou musím mať stále na pozore. Presvedčila ma o tom už v nedeľu, keď sa k nám blížila po žltej značke z Jahodnej mladá rodinka s kočíkom a nie príliš veľkým fúzačom, ale ten už z diaľky zavetril Lunine „volanie“ takže jeho majiteľ ho okamžite uviazal na vôdzku. Keď sme sa stretli, tak tí dvaja si už vymieňali „ľúbostné pohľady“ a po chvíli sa mu už Luna nastavila, no majiteľ fúzača mi povedal, že sa nemusím ničoho obávať, že ich pes je vykastrovaný. Takže si veľmi dobre viete predstaviť, čo to v danej chvíli robí so psom nevykastrovaným.

Mojim mobilom bola moja včerajšia vychádzka na Jahodnú prerušená vo chvíli keď sme sa blížili k hornému Bankovu. Volala mi dcéra, že sa s dcérkou (s mojou vnučkou) chystá k nám na návštevu a že si pre malú zároveň kúpi v Slniečku (predajňa detského ošatenia) detské doplnky na malú lebo „rastie ako z vody“ a už sú jej mnohé veci malé. Tak som jej sľúbil, že sa stretneme pred predajňou a ja jej zároveň malú postrážim.

V poli za kláštorom som si už v diaľke všimol psičkára so psom a spoznal som v ňom môjho bývalého kolegu zo zamestnania, no darmo, že ho má aj trochu cvičeného ako náhle zacítil, že je niečo dobre na dosah, čo určite nemá každý deň, už sa začal Lune dvoriť a takmer bola ruka v rukáve. Bolo to síce drastické lúčenie ale asi by som moju dcéru veľmi nepotešil ak by jej Luna priviedla na svet ďalšie šteňatá.

Pred obchodom som sa s malou vnučkou trochu pomaznal, ale iba tým spôsobom, že som ju pohladil a vybozkával som jej tie drobulinké pršteky.

Potom doma, keď už bola napapaná aj vyspinkaná, tak som sa jej mohol venovať o trochu viac…